ORAVSKÁ LESNÁ ŽELEZNICA

„Gontkulák“ už vozí turistov v Oravskej Lesnej 

Oravský Podzámok, 06.06.2011 - Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, pripravilo na  nedeľu 05.06.2011  výnimočné podujatie. V areáli Oravskej lesnej železnice v Oravskej Lesnej bola slávnostne uvedená do skúšobnej prevádzky jediná zachovaná úzkorozchodná parná lokomotíva z medzivojnovej produkcie pražskej  továrne Českomoravská Kolben – Daněk (ČKD) - „Gontkulák“.  Návštevníci, ktorých prilákala táto jedinečná udalosť  sa začali zhromažďovať už v dopoludňajších hodinách.  O 12:00 hod. sa začala slávnostná sv. omša, ktorú  celebroval vdp. Doc. ThDr. Juraj Spuchľák, PhD., generálny riaditeľ rádia Lumen. Pred jej ukončením poďakovala riaditeľka Oravského múzea PaedDr. Mária Jagnešáková JUDr. Marekovi Turčanovi za finančnú podporu, riaditeľovi Kysuckého múzea MVDr. Milošovi Jesenskému, PhD., za spoluprácu a dlhodobé zapožičanie parnej lokomotívy a členom občianskeho združenia KRÚŽOK ako aj všetkým nadšencom úzkorozchodných železničiek za ich podporu a prácu na oprave a rekonštrukcii lokomotívy. „Už mi zostáva len zaželať lokomotíve aby bezproblémovo fungovala,  prinášala radosť všetkým, ktorých bude voziť a aby jedného dňa, po ukončení opráv úvratí medzi Oravou a Kysucami, vozila návštevníkov na obidve strany a aj týmto spôsobom prepojila dva susedné regióny“, povedala riaditeľka Oravského múzea PaedDr. Mária Jagnešáková. Po omši nasledovala ukážka nakládky dreva a  slávnostná prvá jazda parnou lokomotívou, ktorú vypravil predseda ŽSK Ing. Juraj Blanár. Návštevníci si užívali pohodu slnečného dňa pri melódiách swingovej skupiny The Susie Haas Band a ľudovej hudby Chudobovcov. Mali možnosť ochutnať tradičné jedlá, navštíviť remeselnícky jarmok a dobre postarané bolo aj o najmenších. Okrem šantenia na preliezačkách sa mohli zapojiť do hier, súťaží a kvízov, ktoré pre nich pripravili pracovníci Oravského múzea a lesov. V tento slávnostný deň navštívilo areál Oravskej lesnej železnice asi 3,5 tisíca záujemcov o jazdu vláčikom s parnou lokomotívou, a tak všetci veríme, že tento technický skvost priláka na Oravu nielen domácich, ale aj zahraničných turistov.

rava je hornatý kraj, ktorého najväčším prírodným bohatstvom boli a dodnes sú lesy. Úžitok z lesnej ťažby bol najvýnosnejším zdrojom príjmov. Komerčná ťažba dreva a jeho doprava na odbytiská nadobudla veľký význam už v stredoveku. 
Oravský komposesorát, ktorý vznikol ako dedič historického feudálneho Oravského panstva, sa koncom 19. stor. vyprofiloval ako moderný podnikateľský subjekt v oblasti lesného hospodárenia. V rámci modernizácie celého lesného podnikania bolo potrebné vyriešiť technicky zložitú úlohu – dopravu dreva vyťaženého v neprístupnom horskom teréne k zákazníkom. Tradičné záprahy a vodná doprava na pltiach sa síce stále používali, ale nemali potrebnú kapacitu a záviseli od počasia. 
Začiatkom 20. stor. sa vedenie Oravského komposesorátu rozhodlo riešiť otázku dopravy dreva a za týmto účelom vybudovať lesnú železnicu s rozchodom 760 mm, schopnú prekonať členitý terén. Lesné železnice v tomto období predstavovali modernú, ale už osvedčenú technológiu, ktorá sa dobre uplatnila v lesnom prostredí v celej strednej Európe. 
Projekt novej lesnej železnice bol vyhotovený v období 1. svetovej vojny a v dňoch 3. až 4.7. 1918 získal stavebné povolenie. Využitím práce vojnových zajatcov bola trať už 27. 7. 1918 uvedená do prevádzky. Nová železnica viedla z Oravskej Lesnej cez Zákamenné do Lokce. Umožnila vyvážať drevo z lesných správ Oravského komposesorátu s centrom v Mútnom a Zákamennom, nemala však žiadne priame spojenie s verejnou železničnou sieťou. 
Z dôvodu odstránenia tohto nedostatku boli v r. 1921 vypracované 3 projekty. Najekonomickejšie riešenie predstavoval nápad prepojiť Oravskú lesnú železnicu s obdobnou traťou na Kysuciach. Toto riešenie bolo schválené v r. 1924. 
Kysucká lesná železnica bola spojazdnená 15. 10. 1918 a na rozdiel od Oravskej mala priame spojenie so strategicky cennou Košicko – Bohumínskou železnicou prostredníctvom vlečky v Oščadnici a obe trate boli od seba vzdialené len 8 km. Projekt spojovacej železnice vytvorila firma Dipl. Ing. E. a L. Gál z Ružomberka. Projekt obsahoval technicky výnimočné a nápadité riešenie problému vysokého prevýšenia na vrchu Beskyd, ktorý bolo treba prekonať. 
Zvolený variant zahŕňal 5 úvratí, pričom úvrate Chmura a Beskyd slúžili ako stanice. Spojovacia trať bola dokončená 1. 12. 1926. Prevádzkové povolenie bolo udelené 15. 2. 1928 ministerstvom železníc ČSR. Spojením Oravskej a Kysuckej lesnej železnice vznikol jeden integrovaný dopravný systém, na hlavnom úseku Oščadnica – Lokca, dlhý viac než 60 km. Komerčná premávka sa rozbehla naplno a počas nej pružne vznikali a zanikali odbočky tak, aby sa zefektívnila doprava podľa aktuálnych potrieb ťažby a údržby lesov. 
Kysucko – oravská lesná železnica úspešne slúžila po celé obdobie I. ČSR a vojnového Slovenského štátu. Ani jej sa nevyhli vojnové udalosti a v zime roku 1945 bola poškodená partizánmi, ktorí takto chceli zabrániť tomu, aby ju využívali okupačné jednotky fašistického Nemecka. 
Po skončení 2. svetovej vojny bol Oravský komposesorát ako veľkostatok zrušený a jeho majetok bol prerozdelený medzi obce a štát. 
Novým majiteľom lesnej železnice sa stal štát. V povojnovom období došlo k reštrukturalizácii bývalých lesných správ Oravského komposesorátu. Vedenia lesných prác sa ujala Krajská správa lesov Žilina, ktorej podliehal aj lesný závod Zákamenné, naďalej využívajúci na dopravu dreva, Oravskú lesnú železnicu. Práve v päťdesiatych rokoch 20. stor. dosiahol objem komerčnej prevádzky svoj vrchol. 
Kysucko – oravská lesná železnica zažívala v druhej polovici šesťdesiatych rokov 20. stor. krízu. V nových podmienkach strácali lesné železnice svoj hlavný tromf: v porovnaní z dopravou nákladnými automobilmi boli nepružné a ich prevádzka nákladná. 
Trať a dopravný park boli stálym využívaním v náročnom teréne opotrebované natoľko, že dielne ČSD Vrútky, poverené ich údržbou a opravami, odmietali naďalej zastaralý park udržiavať v chode. Údržbu sťažoval trvalý nedostatok náhradných dielov pre lokomotívy, ktoré sa už desaťročia nevyrábali. 
Z týchto dôvodov 28. 6. 1967 Riaditeľstvo štátnych lesov v Žiline požiadalo o vydanie rozhodnutia na zrušenie lesnej železnice lesného závodu v Zákamennom. 
Odbor dopravy Krajského národného výboru rozhodol železnicu uzavrieť k 1. 1. 1969. Okresné národné výbory v Dolnom Kubíne a Čadci rozplánovali demontáž celej železnice v troch etapách na roky 1969 – 1971. 
V I. etape mala byť demontovaná trať na úseku Breza – Mútne – Furandová a Breza – Zákamenné. V II. etape mali pokračovať likvidačné práce na úseku: Zákamenné – Podrusnáčka. III. etapa mala dovŕšiť zánik lesnej železnice odstránením zvyšku trate na úsekoch: Oščadnica – Chmúra, Beskyd – Chmúra, Zákamenné – Ústrig, Ústrig – Gontkula, Gontkula – Beskyd a v priestore drevárskeho závodu v Krásne nad Kysucou. 
Keďže trať bola rozoberaná po častiach, až 31. 12. 1971 nastalo oficiálne ukončenie prevádzky. 
Vyhlásenie časti Kysucko – oravskej lesnej železnice v úseku Chmúra – Beskyd – Tanečník za kultúrnu pamiatku v r. 1972, na poslednú chvíľu zabránilo likvidácii tohto pozoruhodného technického diela. Zachovaný však zostal len malý zlomok rozsahu trate. Z pôvodných viac než 110 km lesnej železnice bolo rozhodnuté ponechať len okolo 8 km. Jednalo sa de facto o spojovací úsek, vybudovaný v r. 1926 za účelom spojenia Oravskej a Kysuckej lesnej železnice. 
Oravská lesná železnica ostala zachovaná na úseku sedlo Beskyd – stanica Tanečník. Ocitla sa bez majiteľa a bez zaručenej údržby. O záchranu chátrajúcej pamiatky sa starali hlavne dobrovoľníci. Oravské múzeum preto prevzalo správu zachovaného úseku v r. 1986 a v r. 1988 vypracovalo ideový zámer na obnovu tejto pamiatky, spojený s majetkovo – právnym vysporiadaním trate a budov v areáli stanice Tanečník. 
V spolupráci s dobrovoľníkmi v rámci akcie Strom života bolo v rokoch 1989 – 1993 bolo vykonané veľa pre záchranu pamiatky. 
V auguste 1992 bola uzavretá dohoda medzi Oravským múzeom P. O. Hviezdoslava v D. Kubíne a Kysuckým múzeom v Čadci o generálnej obnove celej zachovanej časti lesnej železnice na území oboch regiónov. Generálna obnova začala na Kysuciach v r. 1993 a na Orave prebiehali rekonštrukčné práce v r. 1996. V rámci týchto prác opravilo železničné vojsko Armády SR stanicu Beskyd a most pri osade Tanečník. 
Sľubnú spoluprácu prerušila nepriazeň živlov. V r. 1997 bola trať na kysuckej strane ťažko poškodená povodňou a zosuvom pôdy. Existujúce zdroje boli presmerované na opravu poškodených častí a obnova trate Oravskej lesnej železnice bola odložená na neurčito. 
Od roku 2003 začalo Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava systematické práce na obnove lesnej železnice. 
Oravské múzeum v roku 2004 vypracovalo projekt „Využitie potenciálu hornej Oravy v oblasti cestovného ruchu revitalizáciou Lesnej úzkorozchodnej železnice Orava – Kysuce spájajúcej Oravský a Severopovažský región“(autori projektu: PaedDr. M. Jagnešáková, PhDr. E. Kulášová, Bc.M.Rusnáková) pre záchranu a obnovu Oravskej lesnej železnice a získalo z fondu ERDF a štátneho rozpočtu finančnú čiastku vo výške 22 016 047,20 Sk,  Oravské múzeum financovalo z vlastných prostriedkov 8,04 mil.Sk a Žilinský samosprávny kraj prispel  kapitálovým transferom sumou 9,2 mil.Sk. Táto realizácia a implementácia projektu si vyžadovala odborné vedenie a špecializované firmy s odbornou spôsobilosťou na rekonštrukciu železničnej  trate a budov, a preto dobrovoľníci a nadšenci už neboli  potrební. 
Projektovú dokumentáciu  pre obnovu trate vypracovala firma Reming Consult a.s. Bratislava, obnovu objektov firma INKOPP s.r.o. Žilina. Na základe tejto technickej dokumentácie bolo vydané stavebné povolenie pre obnovu železničnej trate Štátnym dráhovým úradom v Bratislave dňa 18.08.2004 pod č. 2963/04, pre obnovu objektov vydal stavebný úrad v Obci Zákamenné stavebné povolenie dňa 24.08.2004 (č.j. 04/0266) a pre stavbu čistiarne odpadových vôd Obvodný úrad životného prostredia v Dolnom Kubíne dňa 24.08.2004 (pod č. 2004/00492). 
Vo verejnom obstarávaní ako zhotoviteľ  víťazne vyšla firma KOTEZA s.r.o. Vrútky. Projekt sme začali realizovať v novembri 2005 a ukončili sme ho v októbri 2007. Zmluvne sme sa zaviazali projekt zrealizovať za dva roky.  Celá trať bola zdemontovaná a nanovo bol kompletne zrekonštruovaný železničný spodok a zvršok trate, boli obnovené a prečistené priepusty a rigoly pre odvod zrážkovej vody. Celý prevádzkový objekt bol zrekonštruovaný, vybudovali sme stálu expozíciu Oravskej lesnej železnice a Oravského komposesorátu (autor. PhDr.M.Chmelík), pokladňu, predajňu suvenírov, hygienické zázemie, nevyužívané podkrovie sme prestavali na depozitáre pre uloženie zbierkových predmetov múzea. Hospodársky objekt bol asanovaný a na jeho mieste postavená nová drevostavba, ktorá vhodne zapadá do daného prostredia. V hospodárskom objekte sa okrem priestorov pre personál nachádzajú aj verejné WC pre návštevníkov areálu. Upravili sme celý areál stanice Tanečník, zrekonštruovali vonkajšie schodisko, zárubný múr, boli zrealizované vonkajšie rozvody tepla, vody a splaškovej kanalizácie, čistiareň odpadových vôd, bola vydláždená prístupová komunikácia a chodníky, zatrávnenie a výsadba drevín. Technický projekt tiež nerátal so stavbou nových priepustov, nakoľko v čase zamerania trate a vypracovania dokumentácie boli priepusty zarastené a projektant navrhol len ich prečistenie a jednoduchú obnovu funkčnosti. Až s realizáciou prác sa ukázalo, že mnohé sú poškodené, prasknuté a z hľadiska hydrogeologických pomerov územia bola nutná realizácia nových priepustov. Ďalej v areáli stanice Tanečník doposiaľ nebola voda, preto sa musel zrealizovať pramenný záchyt a cez vodojem sa priviedla voda do jednotlivých objektov. Na zrekonštruovanej časti trati sa nachádza drevený železničný most, ktorý v čase vypracovania projektu bol posúdený statikom ako funkčný. V r. 2007 vzhľadom na podmývanie podpery praskol hlavný pozdĺžnik, takže hlavné nosné prvky mosta bolo potrebné vymeniť. V areáli stanice Tanečník sa ešte umiestnil detský park zložený z drevených prvkov pre využitie voľného času detí. V priebehu realizácie projektu sa tiež obnovoval vozový park – kúpili sa dve dieselové lokomotívy, jedna motorová drezina, zrekonštruovali sme dva otvorené osobné vozne. Na Sedle Beskyd sme vybudovali vyhliadkovú vežu a areál železnice bol obohatený o turistický Náučný chodník Tanečník.
V rámci ukončenia projektu sme spracovali prevádzkový poriadok, grafikon a ostatné doklady legislatívneho charakteru, na základe ktorých dňa 05.11.2007 vydal Úrad pre reguláciu železničnej dopravy v Bratislave povolenie na prevádzkovanie špeciálnej dráhy „Oravská lesná železnica, v úseku Tanečník – sedlo Beskyd“ a dňa 07.01.2008 licenciu na prevádzkovanie dopravy na dráhe pod evidenčným číslom 02/2007. 
Dňa 31.05.2008 Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava za účasti významných predstaviteľov slávnostne otvorilo pre verejnosť  po 36 rokoch zrekonštruovanú  Oravskú lesnú železnicu, ktorá v minulosti slúžila na prepravu vzácnej suroviny – dreva a dnes slúži pre širokú verejnosť. Tešíme sa na každého jedného z Vás, ktorí prídete do tohto nádherného kúta Slovenska a budete sa môcť pokochať oravskou prírodou a strávite u nás príjemné chvíle.