Prierez dejín Oravského hradu

• Prvá písomná zmienka

  1267

  Prvá písomná zmienka o existencii Oravského hradu. Oravský hrad získal uhorský kráľ Belo IV. od vtedajšieho majiteľa Mika z rodu Balašovcov (župana Zvolenského komitátu, ktorého súčasťou vtedy bola aj Orava), výmenou za majetky Varín, Žilina a Sučany.

• Matúš Čák Trenčiansky

  1298

  Oravského hradu a panstva sa zmocnil magnát Matúš Čák Trenčiansky.

• Hrad v kráľovskej správe

  1333

  Magister Donč, ktorý získal Oravský hrad od Matúša Čáka Trenčianskeho za podporovanie kráľa Karola Róberta z Anju, ho v tomto roku odovzdal do kráľovskej správy.

• Ctibor zo Ctiboríc

  1420

  Na Oravskom hrade pôsobil Ctibor zo Ctiboríc, verný stúpenec cisára Svätej ríše rímskej národa nemeckého a uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského.

• Peter Komorovský

  1441

  Počas bojov o dedičstvo uhorského kráľa Ladislava Pohrobka sa Oravského hradu zmocnil Peter Komorovský, jeden z veliteľov hnutia bratríkov.

• Matej Korvín

  1474

  Od Petra Komorovského za protihodnotu 8 000 zlatých získal Oravský hrad uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý inicioval jeho prestavbu a rozšírenie.

• Ján Korvín

  1482

  Uhorský kráľ Matej Korvín daroval Oravský hrad v tomto roku do vlastníctva svojmu nemanželskému synovi Jánovi.

• Ján Zápoľský

  1505

  Po smrti Jána Korvína sa pánom Oravského hradu stal Ján Zápoľský. Správou Oravského hradu poveril Petra a Mikuláša Kostku.

• Bitka pri Moháči

  1526

  Po bitke pri Moháči sa Ján Zápoľský usiloval získať uhorskú korunu, o ktorú súperil s Ferdinandom I. Habsburským.

• Ján z Dubovca

  1534

  Mikuláš Kostka prešiel na stranu kráľa Ferdinanda I. Habsburského, ktorý ho za odmenu vyhlásil za veľmoža. Súčasne sa príbuzný Mikuláša Kostku, Ján z Dubovca, stal kastelánom Oravského hradu.

• Rozsiahla modernizácia hradu

  1540

  Kastelán Ján z Dubovca začal realizovať rozsiahlu modernizáciu Oravského hradu, hlavne jeho opevnení.

• Václav Sedlnický

  1545

  Po smrti Jána z Dubovca sa stal kastelánom jeho príbuzný Václav Sedlnický, ktorý sa tým dostal do sporu s Mikulášom Kostkom. Oravský hrad a panstvo do úžitku získal Václav Sedlnický na základe rozhodnutia cisára v r. 1549.

• František Thurzo

  1556

  Po smrti Václava Sedlnického získal Oravský hrad a panstvo do svojej správy František Thurzo, ktorý začal realizovať projekt prestavby hradu a súčasne aj rozsiahlu kolonizáciu dovtedy riedko osídlených oblastí Hornej Oravy.

• Juraj Thurzo

  1574

  Po smrti Františka Thurzu sa jeho dedičom stal Juraj Thurzo, vychovaný na dvore arcivojvodu Ernesta Habsburského

• Neúspešné obliehanie hradu

  1605

  Počas stavovského povstania, ktoré viedol gróf Štefan Bocskay, vpadlo na Oravu jeho vojsko, ktoré neúspešne obliehalo Oravský hrad.

• Juraj Thurzo - gróf a župan Oravy

  1606

  Juraj Thurzo za svoju vernosť prejavenú Habsburgovcom počas Pätnásťročnej vojny medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou a povstania grófa Štefana Bocskaya získal grófsky titul a dedičné postavenie Oravského župana a vlastníctvo Oravského hradu a panstva.

• Juraj Thurzo - uhorský palatín

  1609

  Gróf Juraj Thurzo sa stal uhorským palatínom.

• Imrich Thurzo

  1616

  Po svojej smrti bol gróf Juraj Thurzo pochovaný v rodinnej hrobke, ktorá sa nachádza v krypte kaplnky na Oravskom hrade. Jeho dedičom sa stal jeho syn gróf Imrich Thurzo.

• Alžbeta Thurzová (rod. Czoborová)

  1621

  Zomrel gróf Imrich Thurzo, ktorým po meči vymrela Oravsko-bytčianska vetva tohto rodu. Jeho matka, (a vdova grófa Juraja Thurzu) grófka Alžbeta Thurzová, rod. Czobor, prevzala správu Oravského hradu a panstva, súčasne sa stala hlavou oravskej šľachtickej stolice.

• Vznik Oravského komposesorátu

  1626

  Po smrti Alžbety Thurzo (rod. Czobor) sa na hrade Lietava stretli dedičia Thurzovcov. Za účelom správy Oravského hradu a panstva bol sformovaný Oravský komposesorát na čele s direktorom, ktorý mal právomoc zemepána, ale s príjmami sa delil s ostatnými podielnikmi. Za prvého direktora bol zvolený gróf Gašpar Illésházy.

• Gabriel Illésházy - nový direktor

  1648

  Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal Gabriel Illésházy, ktorý tento post prevzal po smrti svojho otca.

• Vybudovanie druhej hrobky na Oravskom hrade

  1651

  V kaplnke na Oravskom hrade bola vybudovaná druhá rodinná krypta, v ktorej boli v r. 1651 - 1666 pochovávaní členovia rodu Henkel (Gabriel Henkel, jeho manželka Sidónia, vnučka grófa Juraja Thurzu a ich deti Lazar a Emerencia).

• Štefan Thököly - nový direktor

  1653

  V tomto roku sa stal direktorom Oravského komposesorátu gróf Štefan Thököly.

• Oravský hrad vydaný habsburskej armáde

  1670

  Direktor Oravského komposesorátu gróf Štefan Thököly sa zaplietol do protihabsburského sprisahania, ktoré viedol palatín Štefan Wesselényi. Cisár Leopold I. vydal rozkaz skonfiškovať jeho majetok. Gróf Štefan Thököly sa bránil na Oravskom hrade až do svojej smrti, po ktorej bol hrad vydaný habsburskej armáde a thökölyovské majetky, vrátane podielu na Oravskom komposesoráte, pripadli štátu. Za nového direktora bol zvolený gróf Mikuláš Draškovič.

• Kurucké vojsko na Orave

  1672

  Na Oravu prenikol oddiel kuruckého vojska, ktorému velil zemplínsky zeman Gašpar Pika. K povstalcom sa pripojili oravskí protestanti. Pika jednaním získal Oravský hrad. Cisár Leopold I. vyslal armádu, ktorá s pomocou oravských katolíkov opäť získala Oravský hrad. Gašpar Pika a 24 jeho druhov bolo popravených v Oravskom Podzámku.

• Juraj Illesházy - nový direktor

  1673

  Direktorom Oravského komposesorátu bol zvolený gróf Juraj Illésházy.

• Juraj Erdödy st. - nový direktor

  1676

  Novým direktorom Oravského komposesorátu bol zvolený gróf Juraj Erdödy st. Faktický výkon funkcie mu skomplikovali vojnové pomery, súvisiace so stavovskými povstaniami.

• Imrich Thököly sa zmocnil hradu

  1677

  Oravského hradu sa dočasne zmocnil oddiel kurucov pod velením grófa Imricha Thökölyho, ale koncom roku ho opäť bez boja obsadila habsburská armáda.

• Poľsko-litovské vojsko pustoší Oravu

  1683

  Vojsko kurucov obliehalo Oravský hrad, s cieľom získať ho pre ich veliteľa, grófa Imricha Thökölyho. Cisárska posádka sa ubránila až do príchodu spojeneckého poľského vojska, ktorému velil Ján Kazimír Sapieha. Poľsko-litovské vojsko počas bojov ukrutne spustošilo Oravu, 27 dedín bolo vypálených a mnoho obyvateľov prišlo o život.

• Hrad opäť v rukách kurucov

  1703

  Po vypuknutí povstania, ktoré viedol knieža František II. Rákozci, prenikli kurucké jednotky, ktorým velil Juraj Luby, na Oravu. Oravský hrad bránil habsburský dôstojník major Schäffer. Po obliehaní posádka vydala hrad kurucom.

• Kapitulácia kuruckej posádky

  1708

  Po víťaznej bitke pri Trenčíne začali habsburské jednotky, ktorým velil gróf Ján Pálffy, obsadzovať Oravu a obliehať Oravský hrad. Kurucká posádka kapitulovala po dlhom obliehaní na jar r. 1709.

• Juraj Erdödy ml. - nový direktor

  1712

  Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Juraj Erdödy ml. Pod jeho vedením sa podarilo reorganizovať hospodárenie na Oravskom panstve a zavŕšiť kolonizáciu Oravy.

• Katolizácia kaplnky na Oravskom hrade

  1751

  Kaplnka na Oravskom hrade bola katolizovaná a zasvätená sv. Michalovi. Pôvodný protestantský mobiliár a. v. zo 17. stor. bol nahradený barokovým katolíckym mobiliárom.

• Oravský komposesorát bez direktora

  1758

  Po smrti grófa Juraja Erdödy ml. ostal post direktora Oravského komposesorátu neobsadený, a preto správu Oravského hradu a panstva prevzal cisársko-kráľovský erár.

• Mikuláš Esterházy - nový direktor

  1782

  Novým direktorom Oravského komposesorátu bol zvolený knieža Mikuláš Eszterházy.

• František Zichy st. - nový direktor

  1792

  Po smrti kniežaťa Mikuláša Eszterházyho bol za nového direktora zvolený gróf František Zichy st.

• Požiar na Oravskom hrade

  1800

  Na Oravskom hrade (v budove tzv. fary) vypukol ničivý požiar, ktorý ťažko poškodil rozsiahle priestory. Oravský hrad ostal bez využitia a hrozil mu zánik. Direktor komposesorátu, gróf František Zichy st., zorganizoval jeho opravy a začal s obnovou hradu.

• Jozef Erdödy - nový direktor

  1813

  Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Jozef Erdödy.

• František Zichy ml. - nový direktor

  1824

  Nástupcom grófa Jozefa Erdödyho na poste direktora Oravského komposesorátu sa stal gróf František Zichy ml.

• Zrušenie feudalizmu

  1848

  V dôsledku revolúcie bol zrušený feudalizmus.

• Edmund Zichy - nový direktor

  1862

  Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Edmund Zichy. Pod jeho vedením sa začala transformácia Oravského komposesorátu z feudálneho veľkostatku na moderný podnik v odbore lesnej ťažby a drevárstva.

• ZALOŽENIE MÚZEA NA ORAVSKOM HRADE

  1868

  Na popud hlavného lesmajstra Oravského komposesorátu Wiliama Rowlanda, ktorého najal gróf Edmund Zichy, bolo na báze názorných pomôcok, využívaných na školenie zamestnancov panstva, vytvorené múzeum a umiestnené v priestoroch Oravského hradu. Od tohto roku je Oravský hrad prístupný pre verejnosť.

• Pavol Esterházy - nový direktor

  1894

  Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal knieža Pavol Eszterházy.

• Jozef Pálffy - nový direktor

  1896

  Novým direktorom Oravského komposesorátu sa stal gróf Jozef Pálffy.

• Rekonštrukcia hradu

  1906

  Pod vedením direktora grófa Jozefa Pálffyho sa začala pamiatková obnova a budovanie expozícií v Korvínovom paláci a Obytnej veži.

• PRVÁ SVETOVÁ VOJNA

  1914

  Prvá svetová vojna zastavila plány rekonštrukcie hradu.

• Vznik Československej republiky

  1918

  Po skončení prvej svetovej vojny zanikla habsburská monarchia a vznikla Československá republika.

• Zomiera posledný direktor

  1919

  Zomrel posledný direktor Oravského komposesorátu gróf Jozef Pálffy. Správa panstva zložila sľub vernosti Československej republike. Oravský hrad a múzeum umiestnené v jeho priestoroch, bolo naďalej prístupné, služby verejnosti zaisťoval kastelán.

• Oravský komposesorát v nútenej správe

  1920

  Na Oravský komposesorát bola uvalená nútená správa. V jej čele bol Arnošt Stuchlý.

• Oravský komposesorát obnovuje svoju činnosť

  1923

  Po zvolení nového valného zhromaždenia akcionárov obnovil svoju činnosť Oravský komposesorát. Funkcia direktora nebola obnovená, panstvo viedol nový orgán, Valný výbor.

• Československá republika - väčšinový akcionár Oravského komposesorátu

  1931

  Československá republika vykupovala akcie komposesorov a v tomto roku sa stala väčšinovým akcionárom Oravského komposesorátu.

• DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA

  1939

  Vypukla druhá svetová vojna.

• Oravský hrad okupovaný nemeckým nacistickým vojskom.

  1944

  Po vypuknutí SNP sa odohral prvý boj na Orave v Oravskom Podzámku. Na jeseň tohto roku bola Orava, vrátane Oravského hradu, okupovaná nemeckým nacistickým vojskom a jeho spojencami.

• ORAVSKÝ KOMPOSESORÁT ZRUŠENÝ

  1945

  Počas prechodu frontu a oslobodení Oravy bol Oravský hrad poškodený v dôsledku vojnových udalostí (najväčšiu škodu spôsobili následky výbuchu pri zničení mostu cez rieku Orava). Oravský komposesorát bol zrušený, lesy prevzal do správy štát, časť majetku bola delimitovaná na obce a na Oravskom hrade malo byť zriadené múzeum, nástupca múzea Oravského komposesorátu.

• Generálna rekonštrukcia hradu

  1953

  Oravský hrad sa stal sídlom Oravského vlastivedného múzea. V tomto roku sa začala generálna rekonštrukcia hradu.

• Slávnostné otvorenie viacerých expozícií na Oravskom hrade

  1968

  Oravské múzeum si pripomenulo 100 rokov svojho vzniku. Pri tejto príležitosti boli slávnostne otvorené viaceré expozície na Oravskom hrade. Časť priestorov prezentuje históriu Oravského hradu, v ostatných objektoch boli umiestnené expozície vlastivedného múzea: prírodovedná, etnografická a archeologická.

• Ukončenie rekonštrukcie

  1977

  Dokončená a sprístupnená bola expozícia v Citadele, čím bola zavŕšená generálna rekonštrukcia Oravského hradu.

• Rekonštrukcia hradnej kaplnky

  1993

  Začala sa rekonštrukcia a reštaurovanie priestorov a mobiliáru Kaplnky sv. Michala.

• Expozícia Obrany hradu

  2004

  Začala sa výstavba novej expozície Obrany hradu v priestoroch Západnej bašty.

• Ukončenie rekonštrukcie hradnej kaplnky

  2006

  Zrekonštruovaná kaplnka bola slávnostne otvorená 22. apríla 2006. Pre návštevníkov je prístupná od 29. apríla 2006. Kaplnka sv. Michala sa stala 21. 8. 2006 víťazom súťaže „KULTÚRNA PAMIATKA ROKA“ v kategórii reštaurovanie hnuteľnej alebo nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky.

• Nové expozície

  2007

  Bol vypracovaný a realizovaný projekt novej prírodovednej expozície na Oravskom hrade, ktorá bola sprístupnená verejnosti. V tom istom roku sa začala výstavba novej etnografickej expozície.

• Otvorenie nových expozícií

  2009

  Po dlhom úsilí Oravského múzea boli v tomto roku otvorené: Etnografická expozícia a expozícia Obrany hradu.

• Nová archeologická expozícia

  2011

  V priestoroch Citadely sa začala realizovať nová expozícia archeológie, venovaná prehistórii oravského regiónu a súčasne výskumom a reštaurovaniu Oravského hradu.

• Mediateka na Oravskom hrade

  2015

  V priestoroch Citadely bola otvorená špecializovaná Mediateka, expozícia venovaná filmom, ktoré boli točené v priestoroch Oravského hradu.

• Klenotnica Oravského hradu

  2016

  V reštaurovaných priestoroch Thurzovského paláca bola otvorená nová expozícia Klenotnica Oravského hradu, venovaná klenotom a zbierkam umenia šľachtických rodín pôsobiacich na Oravskom hrade.

• Rekonštrukcia budovy tzv. fary

  2017

  V priestoroch budovy tzv. fary na Hlavnom nádvorí sa začala významná rekonštrukcia. Po jej ukončení bude v priestoroch vytvorená expozícia Rašelinísk Oravy. Súbežne s rekonštrukciou sa začalo reštaurovanie vonkajších stien Kaplnky sv. Michala.

• Poschodie Thurzovho paláca

  2018

  Otvorenie novej expozície priestorov Thurzovho paláca prezentujúcich dobový nábytok a renesančné maľby európskeho významu.

• Sanácia brala

  2019

  Úspešná sanácia vnútorného brala na Oravskom hrade.

• III. Hradná brána

  2021

  Reštaurovanie objektu III. Hradnej brány na Oravskom hrade.

• Kazematy

  2022

  Sprístupnenie a osvetlenie priestorov Kazemát na Oravskom hrade.

• Archívna veža a Administratívny trakt

  2023

  Obnova exteriérovej fasády